Zásada 17

80 miliónov ľudí v Európe žije so zdravotným postihnutím a veľa z nich je obeťou diskriminácie. Pre týchto ľudí by mala byť EÚ zdrojom rozšírenia sloboda a príležitosti. Ľudia so zdravotným postihnutím čelia katastrofálnej situácii na európskom trhu práce s mierou zamestnanosti 48.1% v porovnaní so 73.9% v prípade bežnej populácie. Ženy a mladí ľudia so zdravotným postihnutím čelia ešte nižšej miere zamestnanosti. Tieto čísla však neposkytujú prehľad o kvalite zamestnanosti. EÚ by mala vyčleniť finančné prostriedky, najmä ESF +, na zvýšenie zdrojov, ktoré členské štáty vyčleňujú na rovnaké príležitosti, začlenenie infraštruktúry a aktivačné opatrenia. Legislatívna ochrana a podpora ľudí so zdravotným postihnutím na trhu práce, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu a o udržanie si zamestnania, sa budú hodnotiť a monitorovať vo všetkých členských štátoch s cieľom vyplniť medzery.

Akcie zamerané na zabezpečenie vzostupnej konvergencie životných a pracovných podmienok

1. Monitorovať mieru zamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím v súvislosti s investíciami do aktívneho začlenenia, poskytovania podporných služieb, chudoby a vylúčenia.
2. Monitorovať účinnosť existujúcich právnych rámcov v členských štátoch zameraných na integráciu ľudí so zdravotným postihnutím na trh práce a predpokladať právny rámec EÚ.

Zásada 18

Pracovníci v zdravotníctve v celej Európe tvrdo pracujú na liečbe a zastavení šírenia vírusu COVID-19. V mnohých prípadoch sa ich úloha sťažuje z dôvodu nedostatku personálu, nedostatočného vybavenia a nedostatku osobných ochranných prostriedkov a testovacích súprav. Európske riadiace orgány a národné vlády by mali prijať okamžité opatrenia na zabezpečenie toho, aby zdravotnícke služby dostali potrebné urgentné financovanie, a na krátkodobé zvýšenie počtu zamestnancov. Európsky semester sa zameriava na udržateľnosť a prístup k zdravotníckym službám. Úsporné opatrenia drasticky znížili rozsah verejných služieb a ich dostupnosť. Na začiatku semestra 2019 ETUC uviedla, že systémy zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti sú pre narastajúcu časť populácie EÚ zdrojom obrovských obáv a utrpenia a vyžadujú okamžité kroky. Viac ako 15 členských štátov vykazuje veľmi slabé výsledky v zdravotníctve. Pokrytie a prístup k dlhodobej starostlivosti je v niekoľkých členských štátoch nedostatočné. V tomto sektore dominuje neformálna starostlivosť na úkor služieb a účasti žien na trhu práce. Aj keď verejné štruktúry často chýbajú, súkromné ​​možnosti sú mimoriadne nákladné, neprístupné a často vedú k zhoršeniu služieb, ako aj pracovných podmienok v zdravotníctve. V uplynulom semestrálnom cykle sa neuvažovalo o žiadnych podstatných investíciách. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska sú rozhodujúce vyššie verejné výdavky na zdravie a zvýšené investície do verejného zdravia, a to nielen na zvrátenie rokov nedostatočného čerpania v mnohých krajinách, ale aj na zabezpečenie toho, aby zdravotnícky personál a zariadenia dokázali čeliť budúcim požiadavkám. Európa mala ešte pred vypuknutím epidémie COVID-19 manko okolo jedného milióna zdravotníckych pracovníkov. Vlády musia radikálne zmeniť svoj prístup k verejnému zdraviu a verejným službám: krátkodobé zmluvy a neisté pracovné miesta v zdravotníctve nestačia na riešenie núdzových situácií, ako je táto.

Prístup k zdravotníckym službám a dlhodobej starostlivosti je mimoriadnou situáciou v EÚ. Cyklus semestra EÚ podporoval „racionalizáciu“ a „nákladovú efektívnosť“, čo znamenalo agregáciu štruktúr, posun v už pridelených zdrojoch, de-hospitalizáciu starostlivosti, ale takmer nikdy verejné investície do potrebného personálu a služieb. V mnohých členských štátoch sa zvyšujú vreckové výdavky na zdravotníctvo. Pravidlami SGP sa rozšíril rozsah pôsobnosti súkromný trh poskytujúci ľuďom zdravotné služby a poistenie. Znižuje to prístup k zdravotníckym službám, čo je jedným z hlavných dôvodov nespokojnosti obyvateľstva.

Sektor starostlivosti je rozhodujúci pre zabezpečenie slušnej životnej úrovne pre starších ľudí. Je potrebné zvýšiť atraktivitu odvetvia, aby sa zvýšila kvalita práce a poskytovaných služieb. V tomto sektore je vysoký výskyt migrantov, nelegálnych a nelegálnych pracovníkov, najmä migrantiek. Je dôležité vylúčiť všetky oblasti zraniteľnosti ľudí pracujúcich v tomto sektore a dať pracovníkom príležitosť zlepšiť svoje zručnosti a pracovné podmienky pre svoj vlastný prospech, ako aj prospech používateľov.

EÚ by mala presadzovať prístup založený na právach a verejné investície do univerzálnych systémov solidarity a systémov sociálnej ochrany zohľadňujúcich rodové hľadisko na medzinárodnej, európskej a vnútroštátnej úrovni. Mala by tiež sledovať ciele konvergencie smerom nahor a prideľovanie finančných prostriedkov v starostlivosti o deti, zdravie, starcov, dlhodobú starostlivosť, zdravotné postihnutie a závislosť, aby sa zaručilo všeobecné pokrytie a vysokokvalitná starostlivosť.

Na uspokojenie súčasných a budúcich potrieb starnúcej populácie je potrebné zvýšiť výdavky na všeobecne dostupné a cenovo dostupné a kvalitné verejné služby pre zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť sa musia považovať za investíciu. Preventívna starostlivosť musí byť posilnená prostredníctvom vhodných politík a financovania. Profesionálny rozvoj, odborná príprava, vzdelávanie a uznávanie kariéry sú rozhodujúce pre zlepšenie kvality a pokrytia starostlivosti a poskytnutie kvalitných pracovných príležitostí. Politiky rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom by mali podporovať pracovníkov v oblasti starostlivosti. EÚ by mala zaviesť EU Right2Care podporovanú národnými akčnými plánmi.

Akcie zamerané na zabezpečenie vzostupnej konvergencie životných a pracovných podmienok

1. Program EÚ Right2Care, podporený národnými akčnými plánmi počas európskeho semestra, založený na transparentných a ambicióznych cieľoch
2. Monitorovanie kapacít, fungovania a vplyvu na dobré životné podmienky pri práci (vo vnútroštátnych systémoch a úloha kolektívneho vyjednávania).
3. Iniciatívy EÚ na posilnenie odolnosti univerzálnych a prístupných systémov zdravotnej starostlivosti financovaných z verejných zdrojov.

Zásada 19

Liberalizácia a privatizácia verejných služieb, vrátane nadmerného a nezodpovedného využívania verejno-súkromných partnerstiev (čím sa zisk kladie nad záujmy ľudí) pripraviť spoločnosť a väčšinu obyvateľstva o základné nástroje potrebné na uspokojenie ich potrieb. Neuspokojené potreby, nedostatok dostupných verejných štruktúr a príliš nákladné súkromné ​​opatrenia sa nachádzajú v rozhodujúcich odvetviach ovplyvňujúcich kvalitu života Európanov, ako sú zdravotníctvo a starostlivosť, vzdelávanie a odborná príprava, starostlivosť o deti a bývanie.

Verejné služby - od zdravotníctva, starostlivosti o deti a staršie osoby, vzdelávania a odbornej prípravy a služieb zamestnanosti, dopravy, vody, odpadu, energie, sociálneho bývania, informačných a sociálnych služieb až po justičné systémy, ako aj infraštruktúru ako celok - predstavuje chrbtovú kosť európskeho poskytovania služieb a spoločného tovaru občanom a obyvateľom. Vysokokvalitné a prístupné verejné služby a poskytovanie spoločného tovaru sú základným právom. Sú nevyhnutné na boj proti nerovnostiam a sociálnemu vylúčeniu, na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania a na riešenie sociálnych, ekonomických demografických a environmentálnych výziev, ktorým Európa čelí.

Sociálne bývanie a dôstojné bývanie pre všetky domácnosti je pilierom mnohých sociálnych modelov v celej Európe. V tejto súvislosti a v spojení so spravodlivými prechodmi a začlenením programu OSN do roku 2030 by sa mal klásť väčší dôraz na boj proti energetickej chudobe domácností.

Členské štáty by mohli prijať opatrenia (aj prostredníctvom semestra), aby mohli aktívnejšie zasahovať do kontroly a formovania EÚ súkromný trh s bývaním, napr. prostredníctvom stavebných povolení, kontroly nájomného, ​​daní z 2. nehnuteľností atď., a aby sa zabránilo špekuláciám.

Zásady 19 a 20 by sa mali vo všeobecnosti vykladať ako: most medzi Agendou OSN 2030 a EPSR s cieľom predchádzať chudobe, zahnať hlad a depriváciu, podporiť dobré zdravie, zabezpečiť rovnaké príležitosti a udržateľné mestá a poľnohospodárstvo. Ľudské právo na vodu a hygienu, uznané Organizáciou Spojených národov v cieľoch sociálneho rozvoja, musí byť podporené konkrétnymi návrhmi, aby bol prístupný pre všetkých.

Miestni pracovníci, mobilní pracovníci a migrujúci pracovníci bez ohľadu na ich prisťahovalecký status alebo národnosť musia mať rovnaké práva a mali by mať prospech z rovnakého zaobchádzania, kvalitných pracovných miest a dôstojných pracovných podmienok, zatiaľ čo každý by mal mať rovnaké práva na primerané, bezpečné a dostupné bývanie a sociálna ochrana.

Niektoré priority, ktoré možno podporiť užšou spoluprácou medzi členskými štátmi a v prípade potreby vedúcou k legislatíve EÚ:

• Podporovať univerzálne sociálne služby ako verejné služby organizované kolektívne na základe zásad verejnej služby a podporené jasnými právnymi rámcami.
• Boj proti rozpočtovým škrtom v sociálnych službách a za adekvátne financovanie a personálne zabezpečenie sociálnych služieb. Podporovať prístup k odbornej príprave a kvalifikáciám, vyššiu úroveň profesionalizácie, zastupovanie a ochranu práv pracovníkov odbormi; a rozvíjať účinné politiky náboru a zadržiavania na všetkých úrovniach.
• Pokračovať v profesionalizácii týchto pracovných miest s cieľom získať lepšie kolektívne záruky. Zvýšiť pokrytie kolektívnym vyjednávaním.
• Zlepšiť pracovné podmienky v sektore starostlivosti o ľudí, najmä vyplniť medzery medzi migrantmi a miestnymi pracovníkmi.
• Zasadzovať sa za rozvoj, implementáciu a monitorovanie noriem pre kvalitu služieb a pracovných miest na základe dobrovoľného rámca kvality EÚ pre sociálne služby všeobecného záujmu (SSVZ), ktorý uznáva potrebu vysokokvalitných služieb a zamestnanosti.

Akcie zamerané na zabezpečenie vzostupnej konvergencie životných a pracovných podmienok

1. Pozri tiež Akčný plán boja proti chudobe. Môže zahŕňať ciele verejných investícií do sociálneho bývania.
2. Vypracovať referenčné hodnoty pre vládne výdavky v rámci Paktu stability a rastu s cieľom zabezpečiť potrebné financovanie univerzálnych, cenovo dostupných a vysoko kvalitných verejných služieb (napr. Prostredníctvom „zlatého pravidla“).
3. Musí sa zabezpečiť prístup k dôstojnému bývaniu.
4. Podporovať iniciatívy na začlenenie prvkov verejnej služby a základných práv do príslušných odvetvových iniciatív EÚ.

Zásada 20

Liberalizácia a privatizácia verejných služieb, vrátane nadmerného a nezodpovedného využívania verejno-súkromných partnerstiev (čím sa zisk kladie nad záujmy ľudí) pripraviť spoločnosť a väčšinu obyvateľstva o základné nástroje potrebné na uspokojenie ich potrieb. Neuspokojené potreby, nedostatok dostupných verejných štruktúr a príliš nákladné súkromné ​​opatrenia sa nachádzajú v rozhodujúcich odvetviach ovplyvňujúcich kvalitu života Európanov, ako sú zdravotníctvo a starostlivosť, vzdelávanie a odborná príprava, starostlivosť o deti a bývanie.

Verejné služby - od zdravotníctva, starostlivosti o deti a staršie osoby, vzdelávania a odbornej prípravy a služieb zamestnanosti, dopravy, vody, odpadu, energie, sociálneho bývania, informačných a sociálnych služieb až po justičné systémy, ako aj infraštruktúru ako celok - predstavuje chrbtovú kosť európskeho poskytovania služieb a spoločného tovaru občanom a obyvateľom. Vysokokvalitné a prístupné verejné služby a poskytovanie spoločného tovaru sú základným právom. Sú nevyhnutné na boj proti nerovnostiam a sociálnemu vylúčeniu, na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania a na riešenie sociálnych, ekonomických demografických a environmentálnych výziev, ktorým Európa čelí.

Sociálne bývanie a dôstojné bývanie pre všetky domácnosti je pilierom mnohých sociálnych modelov v celej Európe. V tejto súvislosti a v spojení so spravodlivými prechodmi a začlenením programu OSN do roku 2030 by sa mal klásť väčší dôraz na boj proti energetickej chudobe domácností.

Členské štáty by mohli prijať opatrenia (aj prostredníctvom semestra), aby mohli aktívnejšie zasahovať do kontroly a formovania EÚ súkromný trh s bývaním, napr. prostredníctvom stavebných povolení, kontroly nájomného, ​​daní z 2. nehnuteľností atď., a aby sa zabránilo špekuláciám.

Zásady 19 a 20 by sa mali vo všeobecnosti vykladať ako: most medzi Agendou OSN 2030 a EPSR s cieľom predchádzať chudobe, zahnať hlad a depriváciu, podporiť dobré zdravie, zabezpečiť rovnaké príležitosti a udržateľné mestá a poľnohospodárstvo. Ľudské právo na vodu a hygienu, uznané Organizáciou Spojených národov v cieľoch sociálneho rozvoja, musí byť podporené konkrétnymi návrhmi, aby bol prístupný pre všetkých.

Miestni pracovníci, mobilní pracovníci a migrujúci pracovníci bez ohľadu na ich prisťahovalecký status alebo národnosť musia mať rovnaké práva a mali by mať prospech z rovnakého zaobchádzania, kvalitných pracovných miest a dôstojných pracovných podmienok, zatiaľ čo každý by mal mať rovnaké práva na primerané, bezpečné a dostupné bývanie a sociálna ochrana.

Niektoré priority, ktoré možno podporiť užšou spoluprácou medzi členskými štátmi a v prípade potreby vedúcou k legislatíve EÚ:

• Podporovať univerzálne sociálne služby ako verejné služby organizované kolektívne na základe zásad verejnej služby a podporené jasnými právnymi rámcami.
• Boj proti rozpočtovým škrtom v sociálnych službách a za adekvátne financovanie a personálne zabezpečenie sociálnych služieb. Podporovať prístup k odbornej príprave a kvalifikáciám, vyššiu úroveň profesionalizácie, zastupovanie a ochranu práv pracovníkov odbormi; a rozvíjať účinné politiky náboru a zadržiavania na všetkých úrovniach.
• Pokračovať v profesionalizácii týchto pracovných miest s cieľom získať lepšie kolektívne záruky. Zvýšiť pokrytie kolektívnym vyjednávaním.
• Zlepšiť pracovné podmienky v sektore starostlivosti o ľudí, najmä vyplniť medzery medzi migrantmi a miestnymi pracovníkmi.
• Zasadzovať sa za rozvoj, implementáciu a monitorovanie noriem pre kvalitu služieb a pracovných miest na základe dobrovoľného rámca kvality EÚ pre sociálne služby všeobecného záujmu (SSVZ), ktorý uznáva potrebu vysokokvalitných služieb a zamestnanosti.

Akcie zamerané na zabezpečenie vzostupnej konvergencie životných a pracovných podmienok

1. Pozri tiež Akčný plán boja proti chudobe. Môže zahŕňať ciele verejných investícií do sociálneho bývania.
2. Vypracovať referenčné hodnoty pre vládne výdavky v rámci Paktu stability a rastu s cieľom zabezpečiť potrebné financovanie univerzálnych, cenovo dostupných a vysoko kvalitných verejných služieb (napr. Prostredníctvom „zlatého pravidla“).
3. Musí sa zabezpečiť prístup k dôstojnému bývaniu.
4. Podporovať iniciatívy na začlenenie prvkov verejnej služby a základných práv do príslušných odvetvových iniciatív EÚ.