Zásada 6

Údaje o mzdách a kolektívnom vyjednávaní ukazujú, že mzdové trendy zostávajú utlmené a nedochádza k ich zvyšovaniu. Je to predovšetkým z dôvodu:

• Neschopnosť zabezpečiť dodržiavanie práva na kolektívne vyjednávanie a nárast praktík búrania odborových zväzov viedli k znížené pokrytie kolektívnych zmlúv.
• Zákonná minimálna mzda ktorá - kde existujú - sú vo väčšine členských štátov stanovené pod hranicou slušnosti a nezaručujú dôstojnú životnú úroveň pracovníkov a ich rodín a nezabezpečujú zapojenie sociálnych partnerov.
• Pravidlá Paktu stability a rastu (SGP), ktoré vytvárajú nadmerný tlak na národné systémy a programy Trojky, ktoré zničili kolektívne vyjednávanie.
• Príliš veľa pracovníkov, na ktorých sa nevzťahujú kolektívne zmluvy, ale iba osobné zmluvy

Medzi členskými štátmi a v rámci nich pretrvávajú obrovské rozdiely v úrovni miezd a kolektívnom vyjednávaní. To vedie k situácii sociálneho dumpingu, ktorá má prevažne nepriaznivé účinky na najspodnejší segment trhu práce. Okrem toho neprimerané a nespravodlivé stanovovanie miezd spojené s nerešpektovaním práv na kolektívne vyjednávanie má aj a negatívny vplyv na mzdy vyššie v stupnici platov, čo vedie k zníženiu vnútorného dopytu ako hlavnej hnacej sily ekonomického rastu v EÚ - najmä v situácii hospodárskej krízy, ktorú v súčasnosti spôsobuje pandémia COVID 19.

Je to preto nevyhnutné zabezpečiť, aby boli vo všetkých členských štátoch plne rešpektované práva pracovníkov na kolektívne vyjednávanie a spravodlivé odmeňovanie. Je potrebné vytvoriť rovnaké podmienky na vnútornom trhu a spustiť mzdovú konvergenciu smerom nahor. Kľúčovú úlohu v tom zohráva európska smernica o primeraných minimálnych mzdách. Táto smernica musí zabezpečiť, aby zákonné minimálne mzdy nemohli klesnúť pod hranicu slušnosti a boli adekvátne a boli definované s plným zapojením sociálnych partnerov. Ďalej musí zvýšiť kapacitu odborových zväzov pri vyjednávaní o spravodlivých mzdách a pracovných podmienkach a pri riešení praktík búrania odborov a musí chrániť dobre fungujúce systémy kolektívneho vyjednávania a priemyselných vzťahov.

Rastúca mzdová konvergencia v Európe by preklenula mzdové rozdiely medzi krajinami a v rámci nich (najmä medzi východom a západom) a zlepšiť podiel miezd v hospodárstve, znížiť nerovnosti a zvýšiť vnútorný dopyt a produktivitu. To sa dá dosiahnuť prostredníctvom:

• Je potrebné zmeniť a doplniť európsku smernicu o minimálnych minimálnych mzdách, aby sa zabezpečilo rešpektovanie práva odborov na kolektívne vyjednávanie, ukončenie praktík odbúravania odborov a záruka zvyšovania zákonom stanovených minimálnych miezd.;
• Zabezpečiť to iba zamestnávatelia, ktorí rešpektujú právo pracovníkov kolektívne vyjednávať a vykonávať príslušné kolektívne zmluvy, môžu byť zadávaní verejných zákaziek, grantov, finančných prostriedkov, platieb SPP, SURE, plánu obnovy atď .;
• Akcie a opatrenia na podporu práv a kapacít kolektívneho vyjednávania, a to aj v rámci nástrojov hospodárskeho a sociálneho riadenia, ako je európsky semester, usmernenia pre zamestnanosť, EPSR a sociálna hodnotiaca tabuľka.

Smernica EÚ zameraná na rodové rozdiely v odmeňovaní a záväzné opatrenia týkajúce sa transparentnosti platov, vrátane objasnenia zásady rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty, ktorá umožňuje pracovníkom a odborovým zväzom prístup k informáciám o kritériách rozhodujúcich o výške platov a o zjednávaní práce za rovnakú hodnotu, je tiež potrebný na zabezpečenie rovnakej odmeny medzi mužmi a ženami.

Akcie zamerané na zabezpečenie vzostupnej konvergencie životných a pracovných podmienok

1. 1. Národné akčné plány vypracované členskými štátmi po konzultácii so sociálnymi partnermi na podporu kolektívneho vyjednávania ako súčasť rámcovej smernice o kolektívnom vyjednávaní a spravodlivých minimálnych miezd.
2. V procese semestra EÚ: program pro-mzdových opatrení.